Ako sa zamestnať

Článok vás tentoraz nebude poúčať ako správne napísať CV a motivačný list, či ako sa pripraviť na príjímací pohovor. Viem, že každý má s hľadaním zamestnania svoje skúsenosti. Nakoniec si každý to svoje zamestnanie nájde. Prečítajte si dva úplne odlišné príbehy, ktoré potvrdzujú, že každý môžeme dosiahnuť svoj cieľ úplne inak.

Zamestnať sa na základe odporúčania

Drakkar - užívateľ diskusie sme.sk

Ja som riešil moje zamestnanie s jedným fajn skúseným personálnym manažérom, ktorý dohadzuje ľudí do celého sveta na konkrétne zadanie od firiem. Použil som všetky rady ako sa zamestnať. Aj ma zobrali zo 4 pohovorov na 2 miesta, na 2 ma nezobrali s tým, že moja kvalifikácia prekračuje ich požiadavky. Ani na 1 z miest som nenastúpil, tie firmy a aura čo vyžarovala z ich prostredia ma ničím nenadchli. A nakoniec som sa zamestnal cez kamošku, čo o mne dala referencie svojmu šéfovi a úplne bez prípravy si ma zavolal (v nedeľu) typu buďte tam a tam o pol hodinku (v jednej reštaurácii), porozprávame sa. Doniesol som diplomy, referencie, certifikáty - ani som to nevytiahol. Porozprávali sme sa. Po zoznámení kecol pár viet o práci, celkovo o firme, či by som vedel to a to ... jasné, vedel. Ďalej sa ma pýtal, koľko som ochotný robiť. Ja na to, koľko bude treba a trošku viac. Ok povedal - príďte zajtra - na skúšku, na týždeň. Prišiel som. Po týždni mi dal notebook, kľúče od auta, nechal natlačiť vizitky a robím tam už 4 roky.

A toto nebol jediný prípad v našej firme. Denne dochádzajú kvantá emailov so životopismi. Doteraz sme čisto len emailom nezamestnali nikoho. Ja som bol na 1 rokovaní, kde bola šéfka inej firmy oproti mne a na konci, keď sme sa dohodli na všetkom, tak sa ma opýtala, že ma jej brat priateľku, či by nemohla prísť k nám na pohovor. To bolo v piatok. Povedal som dobre, prejdem to so šéfom, šéf sa ozval, kočku si pozval na pohovor, potom sa ma opýtal, či chcem asistentku, hm a dievča u nás robí dva roky. Ďalej napríklad informačný technici, všetci sú u nás na základe referencii ľudí, čo už u nás robia, teda neposielali si oficiálnou cestou žiadosti, CV-čka. Nie je to nejaké prehnané rodinkárstvo, či známosti, ide o to, že reálnym ľuďom veríme viac ako životopisu, keď niekoho odporučia, a ten človek musí byť aj schopný a v tom správnom momente spĺňať to čo hľadáme. Platíme celkom fajn, aj keď by to mohlo byt lepšie, práca je fajn ...atď. Teda žiadni personalisti, nič, osobné väzby a vzťahy. Ja napríklad sa vždy opýtam niečo v zmysle, že či ten človek vie, že ho vyžmýkame (podobne ako mňa stále) dočista, či aj napriek tomu chce robiť a čuduj sa svete, každý odpovedá kladne. Nedávno, asi na začiatku novembra sme zobrali 1 študáka, čo ani neviem ako na nás dostal tip a pol roka sa chodil pýtať, či nemáme prácu atď. atď. a nakoniec sme ho na dohodu zobrali. Celý je nadšený. atď. atď.

Zdroj: sme.sk

Všetko je to o príprave a prezentovaní

LELED - užívateľ diskusie blog.websupport.sk

Tu je moja skúsenosť:
Keďže som vedel, že v júni 2010 skončím bakalára a pred ďalším stupňom školy (MBA) je potrebné mať isté skúsenosti, bolo potrebne nájsť si prácu.
Avšak prácu som nezačal hľadať až po skončení školy (tak ako to robí väčšina končiacich, a potom sa čudujú, že prácu nemajú), ale ešte počas Vianoc 2009! Vtedy som si urobil presný plán – project plan.
Na prvom mieste bolo vyfiltrovať nespočetné množstvo firiem, ktoré ma nezaujímajú alebo sa mi nepáčia. Nakoľko som vedel že chcem robiť niečo s manažmentom/financiami, v konečnom výbere ostalo asi 7 firiem.
A celý proces sa začal.
Ďalším krokom bolo zoznámiť sa s výberovým procesom. Urobil som si RESEARCH. Išiel som do 2 knižníc, vypožičal som si asi 7 knižiek o úspešných pohovoroch, ale aj o tom ako viest pohovor. A začal som čítať a čítať a čítať, nasledoval research na nete, kde som strávil minimálne 30 hodín na taktikách pohovorov, pozeraní sample videi a podobne.
Vďaka bohu, že na výške nás učili písať životopisy v úplne inom formáte ako je na slovensku zvykom!
Vtedy som si ani neuvedomoval akú výhodu to má, avšak až neskôr pri predkladaní životopisu HR ľudom vidieť ROZDIEL medzi tuctovým životopisom a CUSTOM životopisom. A to je prvým znakom, že ste iný.
A tu je ten moment, keď som sa rozhodol poslať online žiadosť do prvej firmy – do mojej prioritnej.
Customizáciou životopisu pre danú firmu som zabil asi 3 hodiny času, avšak ten životopis bol napísaný tak, že mal v sebe zahrnuté VŠETKY kritériá ktoré boli firmou požadované a každá ich požiadavka bola v životopise podporená minimálne jedným nepriamym faktom/bodom. Veľmi podstatná vec – v ŽIVOTOPISE NEKLAMAŤ!!! Treba si dať záležať na tom, aby tam boli len pravdivé fakty a koniec koncov snažiť sa životopis napísať tak, ako keby ho písal samotný Chief Executive Officer.
Čo sa týka cover letter, tak ten nás tiež učili písať v škole inak. Samotné napísanie motivačného listu mi zabralo asi 30 minút. Úpravy, kontroly a vylepšenia ďalšie 2 dni.
Nie som perfekcionista, ale životopis a cover letter vytvárajú PRVÝ DOJEM, takže treba tomu venovať náležitú pozornosť.
Moja online žiadosť na výberové konanie bola akceptovaná, v tej žiadosti boli samozrejme priložené CV a Cover Letter. Prišlo pozvanie na prvé kolo.
To bol moment keď sa skončila etapa anonymity. Urobil som si ďalší RESEARCH. Snažil som sa zistiť, všetko o prijímacích pohovoroch v tej firme – volal som tam, googlil som, pýtal som sa kamarátov/známych. Jednoducho som sa snažil zistiť všetko čo by mi mohlo pomôcť a pripraviť sa.
Prvé kolo mali byť testy – nato sa pripraviť nedá, povedali mi všetci. Tak dobre, ked sa nedá, tak sa nedá. Ale aj tak som si robil na nete nejaké IQ testy a pod, len aby som sa pripravil na to, čo ma očakáva.
Prvým kolom som prešiel.
Nasledovalo druhé – pohovor s manažérom.
Znovu som si urobil RESEARCH, musel som vedieť že čo ma čaká. Avšak tu už bolo nutné mať info aj o tom ako absolvovať pohovor. A tiež je nutnosť mať isté informácie o firme. Ja som tento bod zobral vážne, a naspamäť som sa naučil Mission Statement, Vision Statement, info z Wikipedie (a toho bolo sakramentsky veľa). Náležitú pozornosť som venoval aj sekcii NOVINKY na korporátnom webe.
Na pohovore som sa snažil byť prirodzený, ale PLNÝ ENTUZIAZMU! Na samotnom pohovore, som mal pocit že sedím na pive s kamarátmi (managermi) a rozprávame sa o úplne bežných veciach – a to sme sa rozprávali o firemných interných záležitostiach! Mal som pocit, že o tom viem viac ako oni.
Prešiel som druhým kolom a nasledovalo tretie s akcionárom firmy.
Na posledné kolo som sa už v podstate nemal ako pripraviť, nakoľko všetko som vedel naspamäť a ani môj ďalší RESEARCH týkajúci sa tretieho kola mi nepriniesol nové informácie. Jedine som si pred zrkadlom precvičoval, ako zanechať prvý dojem.
Na posledné kolo som išiel pomerne viac vystresovaný ako na tie predošlé, pretože som vlastne ani len netušil že čo ma čaká.
Bolo to v pohode, majiteľ firmy bol milý, avšak držal si odstup.
Tretím – posledným kolom som prešiel a doteraz v tej firme pracujem.
Nakoľko som sa dostal na prvý pokus do mojej preferovanej firmy, ostatné som nespamoval mojimi CV-čkami, zbytočne.
Na záver by som len chcel dodať, že do tej firmy sa dostane len 4% uchádzačov – pre obtiažnosť: z 25 ľudí vyberú len jedného.
A prečo vybrali práve mňa? Veď mám len bakalára so všeobecným zameraním, nemám žiadne predošlé pracovné skúsenosti.
VŠETKO JE TO O PRÍPRAVE A PREZENTOVANÍ SA a o tom ako sa odlišovať od zvyšných 24 ľudí.

Zdroj: blog.websupport.sk

Napíšte nám aj vy svoju skúsenosť